Miesto a dátum narodenia Štefana Koháryho sú neznáme, ale už v útlom veku vystupuje v dokumentoch. Prvý raz je spomenutý v roku 1629, v spisoch uložených v archíve vo Svätom Antone. Osirel veľmi mladý, jeho poručníkom sa stal Daniel Eszterházy. U Eszterházyovcov ho vychovali k hodnotám ako láska k rodnému kraju, vernosť k cisárovi a boj proti Turkom. Keď vyrástol, prebral dedičstvo po svojej rodine a usadil sa v Čabradi. S manželkou, Juditou Balassovou mal šesť detí: Štefan II., Wolfgang, Gabriel, Ján, Imrich a dievča Sofia. Bol vynikajúcim vojakom podobne ako jeho otec, Peter Koháry. Kde jeho meč nestačil, tam mu pomohol kôň menom Viktor.
V roku 1647 sa stal hradným kapitánom v Sečanoch, v roku 1657 vo Fiľakove. Keď Turci obsadili Balážske Ďarmoty, Štefan Koháry mal pocit, že je Sečiansky hrad príliš slabý a dal ho podpáliť. Svoju tamojšiu posádku, presnejšie 300 jazdcov a 200 pešiakov, premiestnil do Fiľakova. Neskôr do mesta prišla aj časť civilného obyvateľstva (napríklad sečianski krajčíri). Fiľakovský hrad bol veľmi dôležitým strategickým obranným miestom proti Turkom, a preto sa oň Koháry náležite staral. V roku 1661 ho dal opevniť a obnoviť.
Z tých čias, keď bol Štefan Koháry fiľakovským hradným kapitánom sa nám zachoval list Márie Széchyovej (manželka Františka Wesselényiho) v ktorom žiadala Koháryho ako dobrého priateľa, aby sa ich pri dvore zastal. Ďalej ho prosí, aby dohovoril ich nepriateľom (mysliac hlavne na Františka Nádasdyho) a zastavil tak šírenie klamstiev a klebiet. Z uvedeného listu je vidieť, že Štefan Koháry mal pri dvore dobré meno a autoritu, ktorou mohol zapôsobiť na tak vysoko postaveného a bohatého človeka, budúceho krajinského sudcu Nádasdyho, mimochodom vnuka tzv. krvavej grófky, Alžbety Báthoriovej.
V roku 1661, po smrti Františka Balassu sa stal hlavným županom Hontu a v roku 1664 hlavným kapitánom banskej oblasti. Koháryho dobre rozbehnutá kariéra bola náhle ukončená jeho smrteľnými zraneniami v Levickej bitke. Zomrel hrdinskou smrťou, bol zasiahnutý siedmimi guľkami. Po tom, čo spadol zo sedla s nohou zaseknutou v strmeni, ho jeho splašený kôň ťahal a zastal až po hodnom kuse cesty za Hronskými Kosihami. Na mieste, kde ho našli je postavená kaplnka. Mŕtve telo Koháryho pochovali na hrade Čabraď. Neskôr, na podnet jeho syna, Štefana Koháryho II., boli jeho pozostatky prenesené do rodinnej hrobky kláštora v Hronskom Beňadiku.
Zdroj:
- Hlodák Pavol: Šľachtické rody Koháry a Coburg, Muránsky gróf, Kermar s.r.o., 2009, Kalinovo
- Melicher Jozef: Tekovské povesti, Tatran, 1989, Bratislava. In: https://www.levice.sk/download_file_f.php?id=068382&fbclid=IwAR3qQYgVCP_oytWg_VubHGBspjum4FqxcYvNYDK34y59Mdwm8wTdaP0C3Z8
- Országos Monografia Társaság: Magyarország vármegyéi és városai, Méry Ratio Kiadó Kft., 2018, Budapest
- Stáročia Fiľakovského hradu, Hradné múzeum vo Fiľakove, 2014