V 17. storočí bol prvým významným kapitánom Fiľakovského hradu Tomáš Bosnyák, ktorý sa už ako mladý vojak vyznamenal na bojiskách pri Pešti, Ostrihome a Stoličnom Belehrade. V bitke pri Mezőkeresztesi v roku 1596 bol na niekoľkých miestach tela ranený. O šesť rokov neskôr pôsobil ako husársky kapitán v službách svojho strýka, Štefana Illésházyho. Pridal sa k povstaniu Štefana Bocskayho, ktorého vojská pritiahli pod Fiľakovo v decembri 1604. Hrad však mal dobrú obranu a zásobenú posádku. Cisársky kapitán Rhédey tu zanechal časť vojska a spolu s 2000 hajdúchmi obsadili Krupinu, Fiľakovo dobyli až v apríli 1605. Dopomohol im aj náhly nedostatok vody v hradnej studni, ktorý bol podľa kronikárov pravdepodobne spôsobený mohutnou streľbou z mažiarov. Bosnyák sa stal kapitánom pevnosti (1605), a ešte v tom istom roku sa tu oženil s Máriou Kenderesiovou. Počas jeho pôsobenia rozhodol uhorský snem viackrát o opravovaní a rozširovaní hradu. Na základe Viedenského mieru bolo Fiľakovo vrátené cisárovi (1606), Bosnyák ale naďalej ostal kapitánom, a na korunovácii Mateja II. bol pasovaný za rytiera zlatej ostrohy. V roku 1609 bol vymenovaný za baróna Šurian. V súvislosti s jeho tunajšími aktivitami sa však z písomných prameňov dozvedáme napríklad aj to, že šľachta žijúca vo Fiľakove mu vyčítala, že jeho mlyn je škodlivý, lebo prislúchajúca priehrada je natoľko vysoká, že zeleninové záhrady mesta stoja často pod vodou.
Po dlhšej prestávke pripravilo Hradné múzeum vo Fiľakove opäť zaujímavú čitateľskú besedu. Jej hosťom bude literárny autor, novinár a medzinárodný televízny producent János Zolcer, ktorý pochádza z Balogu nad Ipľom. Dlhé roky žil v Nemecku, ale neskôr sa usadil v Budapešti, odkiaľ riadi svoje mediálne impérium fungujúce v dvadsiatich mestách po celom svete.
Od roku 1634 do 1644 bol hlavným kapitánom Fiľakovského hradu František Wesselényi. V roku 1644 ubránil Fiľakovo proti povstaleckým vojskám Juraja Rákócziho I. V tom istom roku dobyl Muráň, za čo dostal grófsky titul, stal sa hlavným kapitánom hornouhorských vojsk, a v roku 1655 palatínom. Medzi stenami pohraničného hradu mohli majstri v tomto období bezpečne vykonávať svoje remeslo, tu usporiadané jarmoky priťahovali obchodníkov. Za Wesselényiho si vo Fiľakove založili cech čižmári (1636), zámočníci, štitári, výrobcovia kopijí, mečiari a remenári (1636), kožušníci (1640), a neskôr ševci (1656) a krajčíri (1674). 
Jeho prvou manželkou bola vychýrená krásavica vtedajšieho obdobia, Žofia Bosnyáková. Na mladú barónku upozornil Františka Wesselényiho Peter Pázmány. V roku 1630 sa barón oženil so Žofiou, ktorá od svojho otca dostala ako veno hrad Strečno. Bojom zocelený manžel sa na novom panstve dlho nezdržal, a krátko po svadbe sa opäť vydal na cestu. Podľa legendy stáli za Wesselényiho čoraz dlhšou neprítomnosťou nielen Turci, ale aj krásna pani hradu Muráň (Mária Széchy, „Muránska Venuša"). Správa o tajných stretnutiach sa dostala do uší Žofie, ktorá sa snažila nájsť útechu v modlitbách v hradnej kaplnke. Keďže sa často zdržiavala v studenej miestnosti, prechladla a zomrela ako 35-ročná. Mária Széchyová, majiteľka Muránskeho hradu sa stala druhou manželkou Wesselényiho. Bola vynikajúcou jazdkyňou, vedela zaobchádzať so zbraňami. Ich romantický príbeh, súvisiaci s bravúrnym dobytím Muránskeho hradu, opísal Štefan Gyöngyösi („maďarský Ovídius“) vo svojej práci „Márssal társalkodó murányi Vénusz”. Z básne sa dozvedáme, že známy gróf sa 4. augusta 1644 pomocou povrazu vyšplhal po hradnej skale Muráňa na slávne pytačky, a 6. augusta 1644 mali sobáš. Gyöngyösi sa v roku 1658 stal pomocným sudcom fiľakovskej posádky za Štefana Koháryho I., a neskôr sa dostal do Wesselényiho služieb ako jeho sekretár. Starší syn z prvého manželstva, Adam, zdedil po otcovi funkciu fiľakovského kapitána v roku 1645.
Štefan Koháry II. zastával funkciu hlavného kapitána Fiľakova od roku 1664 do 1682. Narodil sa v roku 1649 na hrade Čabraď ako prvorodený syn Štefana Koháryho I. (matka – Judit Balassa). Svoje detstvo prežil medzi vojakmi otužovanými v boji. Študoval na jezuitskom kolégiu v Trnave, v čase, keď jeho otec zomrel pri Leviciach. Pätnásťročného mladíka vymenoval Leopold I. za kapitána Fiľakovského hradu. Po dokončení štúdia na kolégiu pokračoval na viedenskej univerzite. Na obhajobe jeho dizertácie bol vo viedenskej katedrále sv. Štefana prítomný osobne aj sám cisár.
Na Fiľakovskom hrade sa v tomto roku ukončil trojročný projekt zameraný na rozsiahlu obnovu, v rámci ktorého sa revitalizoval nielen samotný hradný areál, ale aj prislúchajúce podhradie. Priebežne s poslednými úpravami uvedeného projektu sa však začala aj realizácia nových, taktiež dôležitých, už niekoľko rokov plánovaných úprav areálu v spolupráci Hradného múzea a mesta Fiľakovo. Sanácia hradných múrov ako domurovanie, škárovanie, úprava nebezpečných úsekov murív, je dlhodobou úlohou vlastníka a správcu hradu, je však nevyhnutné riešiť aj menej badateľné, ale rovnako závažné problémy, ktoré narúšajú ich konštrukciu. Takým je, napríklad, otázka dlhodobého vlhnutia hradieb, ktoré prispieva k ich postupnej demolácii a konečnému rozpadu, a tiež odvádzanie dažďovej vody z areálu stredného hradu. Pri výstavbe opevnenia, ale aj počas nasledujúcich storočí jeho existencie, majitelia a správcovia areálu mali vyriešený problém so zrážkovou vodou, ktorú z celého hradu odvádzali pomocou do skaly vysekaných kanálov a zbierali v cisternách.
