Po dlhšej prestávke pripravilo Hradné múzeum vo Fiľakove opäť zaujímavú čitateľskú besedu. Jej hosťom bude literárny autor, novinár a medzinárodný televízny producent János Zolcer, ktorý pochádza z Balogu nad Ipľom. Dlhé roky žil v Nemecku, ale neskôr sa usadil v Budapešti, odkiaľ riadi svoje mediálne impérium fungujúce v dvadsiatich mestách po celom svete.
Počas natáčania jedného filmu precestoval János Zolcer s Michailom Sergejevičom Gorbačovom, hlavnou postavou novovydanej knihy, najdôležitejšie miesta jeho života: rodnú dedinu, Kremľ, jeho daču pri Moskve, Kaukaz, Nemecko, Izrael a Ameriku. Kniha s názvom „Gorbačovove tajomstvá“ je zaujímavým čítaním z viacerých dôvodov. V prvom rade je pomerne nezvyčajné, aby tunajší maďarský autor robil rozhovory s vysokopostavenými štátnikmi, ktorých mená sa zapísali do histórie. Novinár tak mal možnosť stretnúť sa nielen s Gorbačovom – s „otcom perestrojky“, s ktorým strávil najviac času, ale aj s ďalšími jemu podobnými významnými politickými dejateľmi, ako George Herbert Walker Bush, Helmut Kohl, Simon Peres, Hans-Dietrich Genscher, Jásir Arafat, Fidel Castro či Nelson Mandela, a dokonca sa osobne zoznámil aj s pápežom Jánom Pavlom II. Zároveň je vcelku neobyčajný aj žáner knihy, ktorý autor označuje ako hybrid, nakoľko sa podľa jeho slov jedná o "dokumentárnu reportáž – interview – spisovateľskú fantáziu vo forme ľahko ponímateľnej, čitateľnej dokumentárnej rozprávky". Tým pádom sa nezameriava len na dospelú vekovú kategóriu, ale snaží sa vzbudiť aj záujem mladších čitateľov. Na stránkach publikácie sú zobrazené QR kódy, odkazujúce na krátke videá o jednotlivých postavách a miestach deja, ktoré sa dajú prehrať pomocou smartfónu. Jedinečná štruktúra knihy, pôsobivý rečnícky štýl, autentické informácie a fotografie ponúkajú skutočný intelektuálny zážitok, nakoľko rozhodnutia účinkujúcich postáv mali vplyv na životy nás všetkých.
Hradné múzeum vo Fiľakove pozýva všetkých čitateľov na podujatie, ktoré sa uskutoční 15. júna 2021, od 16:00 hodiny v Mestskej knižnici. Beseda sa uskutoční v maďarskom jazyku, a zároveň v súlade s predpismi a bezpečnostnými opatreniami súvisiacimi s epidémiou koronavírusu. Spomínanú knihu bude možné si zakúpiť na mieste.

Od roku 1634 do 1644 bol hlavným kapitánom Fiľakovského hradu František Wesselényi. V roku 1644 ubránil Fiľakovo proti povstaleckým vojskám Juraja Rákócziho I. V tom istom roku dobyl Muráň, za čo dostal grófsky titul, stal sa hlavným kapitánom hornouhorských vojsk, a v roku 1655 palatínom. Medzi stenami pohraničného hradu mohli majstri v tomto období bezpečne vykonávať svoje remeslo, tu usporiadané jarmoky priťahovali obchodníkov. Za Wesselényiho si vo Fiľakove založili cech čižmári (1636), zámočníci, štitári, výrobcovia kopijí, mečiari a remenári (1636), kožušníci (1640), a neskôr ševci (1656) a krajčíri (1674). Jeho prvou manželkou bola vychýrená krásavica vtedajšieho obdobia, Žofia Bosnyáková. Na mladú barónku upozornil Františka Wesselényiho Peter Pázmány. V roku 1630 sa barón oženil so Žofiou, ktorá od svojho otca dostala ako veno hrad Strečno. Bojom zocelený manžel sa na novom panstve dlho nezdržal, a krátko po svadbe sa opäť vydal na cestu. Podľa legendy stáli za Wesselényiho čoraz dlhšou neprítomnosťou nielen Turci, ale aj krásna pani hradu Muráň (Mária Széchy, „Muránska Venuša"). Správa o tajných stretnutiach sa dostala do uší Žofie, ktorá sa snažila nájsť útechu v modlitbách v hradnej kaplnke. Keďže sa často zdržiavala v studenej miestnosti, prechladla a zomrela ako 35-ročná. Mária Széchyová, majiteľka Muránskeho hradu sa stala druhou manželkou Wesselényiho. Bola vynikajúcou jazdkyňou, vedela zaobchádzať so zbraňami. Ich romantický príbeh, súvisiaci s bravúrnym dobytím Muránskeho hradu, opísal Štefan Gyöngyösi („maďarský Ovídius“) vo svojej práci „Márssal társalkodó murányi Vénusz”. Z básne sa dozvedáme, že známy gróf sa 4. augusta 1644 pomocou povrazu vyšplhal po hradnej skale Muráňa na slávne pytačky, a 6. augusta 1644 mali sobáš. Gyöngyösi sa v roku 1658 stal pomocným sudcom fiľakovskej posádky za Štefana Koháryho I., a neskôr sa dostal do Wesselényiho služieb ako jeho sekretár. Starší syn z prvého manželstva, Adam, zdedil po otcovi funkciu fiľakovského kapitána v roku 1645.

Zdroj:
1. Stáročia Fiľakovského hradu, Hradné múzeum vo Fiľakove, 2014
2. Jozef Drenko: Hriešni ľudia Novohradu, Novohradské osvetové stredisko v Lučenci, 2015
3. http://forumhungaricum.hu/kulturkincs/igazan-veszedelmes-viszonyok/

Obrazová príloha:
1. Vľavo hore: František Wesselényi (hlavný kapitán hradu 1634-1644)
2. Vpravo: István Gyöngyösi (Géza Hegedüs - Galéria maďarskej literatúry)

Občianske združenie Phoenix Lutetia v spolupráci s Novohradským turisticko-informačným centrom Vás pozývajú na vedenú pešiu túru, ktorá sa uskutoční 5.6.2021.

Fiľakovský hrad otvorí 1. mája opäť svoje brány. Mestské vlastivedné múzeum a Novohradské turisticko-informačné centrum bude od 1. mája opäť otvorené! Otváracie hodiny Mestskej knižnice vo Fiľakove sú do odvolania: Utorok - Piatok 8:00 - 17:00 hod, od 1. mája 2021 bude otvorená knižnica už aj v sobotu od 8:00 do 12:00 hod.  Za pochopenie ďakujeme!

TEŠÍME SA NA VÁS!

 

Významný kapitán Fiľakovského hradu

Štefan Koháry II. zastával funkciu hlavného kapitána Fiľakova od roku 1664 do 1682. Narodil sa v roku 1649 na hrade Čabraď ako prvorodený syn Štefana Koháryho I. (matka – Judit Balassa). Svoje detstvo prežil medzi vojakmi otužovanými v boji. Študoval na jezuitskom kolégiu v Trnave, v čase, keď jeho otec zomrel pri Leviciach. Pätnásťročného mladíka vymenoval Leopold I. za kapitána Fiľakovského hradu. Po dokončení štúdia na kolégiu pokračoval na viedenskej univerzite. Na obhajobe jeho dizertácie bol vo viedenskej katedrále sv. Štefana prítomný osobne aj sám cisár.

Judit Balassa posielala z Čabrade listy synovi, vďaka ktorým môžeme nahliadnuť do súkromia tohto významného hradného kapitána. Dozvedáme sa z nich o zaujímavých, často aj vtipných momentoch jeho života, ktoré ho vykresľujú z inej, pre mnohých možno neznámej stránky. Pri jednej príležitosti ho napr. matka musela napomenúť, aby prestal s neustálymi sánkovačkami a poľovačkami mimo hradu, keďže tieto záľuby sú nebezpečné, nepriateľ ho môže ľahko napadnúť a odviesť do zajatia. Inokedy zas mala obavy ohľadom jeho nepravidelného stravovania a taktiež o zdravie svojho syna: „...nerob zo dňa noc, ani noc zo dňa...“. Štefan Koháry II. mal veľkú túžbu vyhovieť. Prejavilo sa to okrem iného aj tým, že sa snažil svojich nadriadených potešiť rôznymi kuriozitami. V roku 1672, po návšteve pohraničných hradov sa spolu s Pavlom Esterházym a Mikulášom Bercsényim blížili k Fiľakovu. Poprosil preto svoju mamu, aby dala zadovážiť jariabka hôrneho, hlucháňa a divinu, keďže chcel patrične pohostiť pozvaných. Hlavný kapitán kládol veľký dôraz aj na to, aby do tábora nastúpil vo vhodnom odeve a výstroji. V júli, roku 1682 dostal príkaz, aby nastúpil do cisárskeho tábora, a v tom čase napísal list matke, v ktorom ju prosí o zaslanie oblečenia z domáceho šatníka: „...aby som s poctou ustál pred Dôstojnými, veľkými Pánmi...“.

 

Čítať ďalej: Menej známe fakty a zaujímavosti z histórie nášho mesta

Na Fiľakovskom hrade sa v tomto roku ukončil trojročný projekt zameraný na rozsiahlu obnovu, v rámci ktorého sa revitalizoval nielen samotný hradný areál, ale aj prislúchajúce podhradie. Priebežne s poslednými úpravami uvedeného projektu sa však začala aj realizácia nových, taktiež dôležitých, už niekoľko rokov plánovaných úprav areálu v spolupráci Hradného múzea a mesta Fiľakovo.  Sanácia hradných múrov ako domurovanie, škárovanie, úprava nebezpečných úsekov murív, je dlhodobou úlohou vlastníka a správcu hradu, je však nevyhnutné riešiť aj menej badateľné, ale rovnako závažné problémy, ktoré narúšajú ich konštrukciu. Takým je, napríklad, otázka dlhodobého vlhnutia hradieb, ktoré prispieva k ich postupnej demolácii a konečnému rozpadu, a tiež odvádzanie dažďovej vody z areálu stredného hradu. Pri výstavbe opevnenia, ale aj počas nasledujúcich storočí jeho existencie, majitelia a správcovia areálu mali vyriešený problém so zrážkovou vodou, ktorú z celého hradu odvádzali pomocou do skaly vysekaných kanálov a zbierali v cisternách.
Nakoľko je pôvodný kanalizačný systém v súčasnosti zničený a zasypaný sutinou, zrážková voda vsakuje do terénu a priamo do kamenných múrov. Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné riešiť položenie drenážneho systému, ktorý pozbiera vodu zo stredného hradu. Nová dažďová kanalizácia stredného hradu vo Fiľakove a následne ju cez zwinger odvedie na dolné nádvorie, do bezpečnej vzdialenosti od hradieb. Múzeum preto podalo projekt v rámci výzvy Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý z balíka vyčleneného na dotáciu na obnovu a rekonštrukciu kultúrneho dedičstva (národných kultúrnych pamiatok a miestnych pamätihodností) odsúhlasil na vyhotovenie drenáže pre Fiľakovský hrad finančnú podporu v hodnote 8000 eur. Múzeum spolufinancovalo projekt v hodnote približne 2500 eur. Výkopové a zemné práce súvisiace s kanalizáciou, ako aj následná sanácia a sprístupnenie delových pozícií, boli realizované pomocou miestnych nezamestnaných prostredníctvom dvoch projektov mesta Fiľakovo, podporených z dotačného systému MK SR – 1.4 – Obnovme si svoj dom a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Pomocou nového drenážneho systému sa tak odtekanie zrážkových vôd usmernilo do dvoch nových vetiev uzavretej podzemnej kanalizácie – západná vetva odvádza vodu z komôr kazemát a ich priľahlého okolia, východná vetva zachytáva vodu zo severnej polovice nádvoria. Obe vetvy sa spájajú v zbernej jímke pred Perényiho baštou, odtiaľ pokračuje navrhované trasovanie opäť zemou, ďalej cez obvodovú hradbu dolného hradu a chrličom voda vyteká do trativodu mimo hradný areál. Práce boli ukončené v októbri, tesne pred uzavretím turistickej sezóny na hrade, preto sa návštevníci môžu tešiť na vynovený areál stredného hradu až od začiatku novej turistickej sezóny v roku 2021.

Kvôli uzavretiu štátnych hraníc zo strany Maďarska sa Fiľakovské hradné hry, plánované na 27. september, zrušia. XIV. Medzinárodná súťaž v historickej lukostreľbe o titul „Lukostrelec Novohradu“ a hodnosť „Obranca Fiľakovského hradu“ sa napriek tomu uskutoční podľa plánov v réžii Občianskeho združenia Fiľakovskí vlci. 

Milovníci historických zbraní sa môžu prihlásiť do lukostreleckej súťaže na stránke http://www.sla3d.sk.

 

Čítať ďalej: Fiľakovské hradné hry sa tohto roku neuskutočnia, lukostrelecká súťaž áno

Hradné múzeum vo Fiľakove pripravilo pre milovníkov krimipríbehov a všetkých záujemcov opäť napínavú čitateľskú besedu. Jej hosťom bude už po druhýkrát rimavskosobotský spisovateľ, pôvodne pochádzajúci z juhozápadného Slovenska, Tibor Szomolai.
Prvým literárnym úspechom autora bol román „Felvidéki saga“ (Hornozemská sága) z roku 2013. Tretí román s názvom Klan vyšiel v maďarskom jazyku v roku 2018, a keďže sa tešil veľkému záujmu čitateľov, bol preložený do ďalších dvoch jazykov. V slovenčine vyšiel vo februári tohto roka, a do nemčiny bol preložený pod názvom Der Klan – Mafia und politik in Oberungarn. Titul pojednáva o dunajskostredskej mafii, spracováva udalosti a medializované správy spred dvoch desaťročí, viažuce sa k prívržencom tohto spolku. V príbehu vystupuje klan Pápayovcov, ako aj politici a ďalšie vplyvné osobnosti, ktoré svojim pričinením zanechali pečať na osude tejto perspektívne sa vyvíjajúcej krajiny. Kniha je kriminálnym románom z gangsterského prostredia. Svojou zápletkou pobaví, šokuje a zároveň fascinuje. Popisuje dianie na domácej politickej scéne, početné prípady zneužitia právomoci verejného činiteľa a ďalšie škandály. V knihe sa stretneme s príbehmi ľudí zo spoločnosti a mediálnych kruhov, v ktorých sa tajuplne prelína realita a fikcia. Z verejných recenzií a príspevkov vyplýva, že i v románe je veľa krutosti, ale skutočnosť bola pravdepodobne ešte omnoho desivejšia.
Beseda v slovenskom jazyku sa uskutoční v Mestskej knižnici vo Fiľakove dňa 17. septembra 2020, o 16:30 hodine. Na mieste bude možnosť si zakúpiť doteraz vydané diela autora, medzi nimi aj posledný, prezentovaný titul, ktorý si po besede môžu záujemcovia vypožičať už aj z knižného fondu inštitúcie.

 


Hradné múzeum vo Fiľakove srdečne pozýva záujemcov na predstavenie najnovšej knihy Zoltána Szásziho s názvom „Télig mese“ (Rozprávka do zimy), ktorú vydal Spolok Madách – Madách Egyesület v tomto roku. Štvrtý román autorovej ucelenej série sa prostredníctvom analýzy sna a bdelosti, minulosti a prítomnosti, reality a fantázie zaoberá problematikou, či sme schopný zabúdať, spomínať, a tiež ako ovplyvňujú našu predstavivosť a každodenný život podnety, ktoré vidíme a počujeme. Vydanie zbierky finančne podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín SR. Ak chcete nahliadnuť do obsahu skutočnej čitateľskej lahôdky, navštívte Mestskú knižnicu vo Fiľakove dňa 16.7.2020, o 16:30 hodine. Autorskú besedu v maďarskom jazyku vedie novinárka a poetka Katalin Juhász.

FIĽAKOVSKÝ HRAD OTVORIL DŇA 1.7.2020 OPÄŤ SVOJE BRÁNY. 


MESTSKÉ VLASTIVEDNÉ MÚZEUM JE ODO DŇA 1.7.2020 OPÄŤ OTVORENÉ.

 

NOVOHRADSKÉ TURISTICKO-INFORMAČNÉ CENTRUM JE OPÄŤ OTVORENÉ!

 

MESTSKÁ KNIŽNICA JE ODO DŇA 1.7.2020 OPÄŤ OTVORENÁ.

 

TEŠÍME SA NA VÁS!!!

Čítať ďalej: OZNAM PRE VEREJNOSŤ!

Používame cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať pre vás lepšie služby.
Viac informácií Rozumiem