Fiľakovo a rod Bebekovcov

  • Vytlačiť

Členovia rodu Bebekovcov zastávali vysoké celokrajinské funkcie už v XIV. a XV. storočí, vďaka čomu boli jedným z najvplyvnejších  rodov horného Uhorska v tomto období. Ich majetky sa rozprestierali hlavne v stoliciach Novohrad, Gemer, Abov, Turňa a Borsod. K ich najsilnejším hradom patrili Salgó, Boldogkő, Szádvár a Krásna Hôrka.

Fiľakovské hradné panstvo sa stalo majetkom Františka Bebeka, hlavného župana Gemerskej stolice, v roku 1544 na základe „odvekého práva“, ako veno manželky. K jeho menu sa viaže veľká modernizácia fiľakovského hradu. Hrad bol rozšírený a opevnený podľa plánov talianskeho fortifikačného staviteľa Alessandra da Vedana, ktorý sa  zameriaval na obranu proti delostreleckým útokom. V 16. storočí bola k priečeliu paláca pristavaná polkruhová bašta, ktorá zo svojej vyvýšenej pozície ovládala celý priestor predhradia a predovšetkým prístup k hornému hradu. Súčasne bola stredoveká hradba predhradia vybavená novými strieľňami pre palivové zbrane. K zdokonaleniu vonkajšieho opevnenia patrila aj výstavba tzv. Perényiho bašty chrániacej vstupnú bránu do hradu. Práce boli zavŕšené vybudovaním tzv. Bebekovej bašty, ktorá svojou pozíciou pomohla pokryť paľbou priestor pred opevnením. Prestavba skončila okolo roku 1551, čo nad tzv. Bebekovou bránou stredného hradu pripomínal nápis zdobený rodovým erbom majiteľov a citátom z 27. žalmu: „Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať.“ Rodový erb Bebekovcov s palmou je predlohou mestského erbu Fiľakova, ktorý sa používa dodnes.

            Časom sa František Bebek cisárovi obrátil chrbtom a začal sa starať o seba. Prostriedky si nevyberal, nezdráhal sa ani najväčších zločinov, dokonca si dával raziť falošné peniaze. Otvorene sa postavil proti panovníkovi, ba čo viac, presviedčal východoslovenské kráľovské mestá, aby kráľa zradili a povstali proti nemu. Po reformácii sa stal z Františka Bebeka protestant, v dôsledku čoho museli v roku 1544 na jeho príkaz odísť z mesta všetci františkáni. Vrátiť sa mohli až za podpory Tomáša Bosnyáka, fiľakovského hradného kapitána, v roku 1612. K menu Františka Bebeka sa viaže aj dobytie hradu Fiľakovo. Za kapitána hradu vymenoval Pavla Jánossyho, svojho verného človeka. Jánossy však odcestoval na svadbu na Gemer. Hradná posádka využila neprítomnosť veliteľa a popíjala na strednom hrade. V tom čase tu slúžil zajatec, v prameňoch nazývaný Aethiops, ktorý si všimol nestrážené okienko na hornom hrade, slúžiace na vyhadzovanie smetí, a upozornil naň sečianskeho bega Hamzu. Beg rýchlo zareagoval na znamenie zajatca a v noci priviedol svojich bojovníkov k fiľakovskému hradu. Niekoľko sto Turkov sa pomocou dlhého povrazového rebríka dostalo do hornej časti hradu a zmocnilo sa hradnej brány. Z diel horného hradu začali strieľať na dolnú časť hradu, kde bola Bebekova posádka. Vojaci sa prebrali z podnapitosti a vyslali poslov k Bebekovi a Jánossymu s prosbou o pomoc. Turecké vojsko po 14 dňoch donútilo uhorských veliteľov k ústupu smerom k Rimavskej Sobote, vojaci sa dali na útek. Obliehaná posádka hradu musela kapitulovať.

 

Zdroj:

-          Jozef Drenko: Kapitoly z dejín Fiľakova 1. – Fiľakovský hrad, Regionálne kultúrne stredisko Lučenec, 1992

-          Jozef Drenko: Kapitoly z dejín Fiľakova 3. – Z kultúry Fiľakova, Regionálne kultúrne stredisko Lučenec v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom vo Fiľakove, 1994

-          Michal Šimkovic – Attila Agócs: Hrad Fiľakovo – Sprievodca po zrúcanine hradu, Mesto Fiľakovo, 2009

-          P. Kőnig Kelemen: Fülek vára, 1942

-          Peter Pačaj: Keď Bebek bašoval nielen na Krásnej Hôrke. In: https://korzar.sme.sk/c/4594621/ked-bebek-basoval-nielen-na-krasnej-horke.html

-          Stáročia Fiľakovského hradu, Hradné múzeum vo Fiľakove, 2014

 

Používame cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať pre vás lepšie služby.
Viac informácií Rozumiem